Are you leaving me now?

"He is not that into you, so just move on"

 

   „Dni uplynú rýchlo, ale roky, tie utečú ešte rýchlejšie. Prečo ale nemôžu spomienky a bolesť pretiecť našou dušou tak rýchlo, aby sme sa znova dokázali otvoriť ďalšej kapitole v našom živote? Niekedy len márne čakáme či to medzi nami bude lepšie, niekedy len márne čakáme kto sa skôr ozve. V skutočnosti, on odišiel už dávno, len si to nechcem pripustiť. A vôbec prečo aj. Vravel mi, že ma miluje a veľmi si ma váži. To predsa znamená že mu na mne záleží a povie mi o svojich pochybnostiach. To predsa ľudia vo vzťahu robia. Ale priveľa lásky prekryje starosti, pochybnosti a nedorozumenia tak rýchlo, že si to ani nevšimneme. Kde sú vyznania lásky? Volával mi často, kde je teraz? „Určite ma niečo na robote, alebo len čaká kým sa mu ozvem ja. Určite ma len slabú chvíľu,“ asi tak som sa utešovala pred pár dňami ja. Ale bolo to až príliš dlho. Nie je správne že sa o svojich problémoch vôbec nerozprávame. Čo vlastne teraz cíti? Je to vôbec muž ten, kto sa musí ozvať prvý? 

   Rozpoznáme kedy nás muž chce opustiť? My ,ženy, máme radi veci pod kontrolou a správania a slová našich mužov si radi rozoberáme v mysli, vlastne, niektoré ženy pre-analyzujú celý vzťah a aj tak sa boja vysloviť svoj záver (ten, ktorý žiadnu nepoteší). Nesmieme si zakrývať oči pred realitou. Pochybnosti musia ísť von. Nečakajte, že to bude lepšie, pretože partner môže mať pochybnosti dlhšie ako vy, a čo viac, v oveľa väčších rozmerov! Je naozaj zbytočné sedieť doma na posteli, držať telefón pri sebe a neustále kontrolovať hovory. Muž, ktorý sa s vami chce stretnúť, si to naozaj zariadi. Muž, ktorý sa s vami nechce hrať a skutočne chce zakladať potencionálny vzťah na pravde, úprimnosti a skutočných sympatií sa ozve. Avšak ten samec, ktorý sa s vami hrá, ozve sa za dva dni alebo dáva nejasné signály len hlúpo využíva oddanosť ženy, u ktorej vie, že ho „žerie“. Nehovoria o fakte, že keď to muž uplatňuje pri väčšine vzťahov, nezbaví sa toho. Je to v jeho DNA. Je v jeho DNA podriaďovať si ženy. On vie, že sa mu ozvete, a je si plno vedomý toho že ste najľahšia cesta. No dnes prišiel deň keď sa neozval už piaty deň. Čo sa tým snaží povedať? Vy viete už čo....
A je len na vás, či ho predbehnete a samy ho pošlete „do čerta“ alebo si počkáte na moment keď sa s vami rozlúči on (a nebolo by to po prvýkrát,však?). Naberte odvahu, a pohnete sa vpred. Zas až tak vás nežerie.


  Ale bokom s mužmi, ktorý nemajú čisté úmysly.  Nesmiem zabudnúť na skutočnú lásku (nie, to hore nie je láska, ale závislosť v mnohých prípadoch), ktorá prekypuje vo vzťahu. Alebo už nie? Už aj tá oslabla? Komunikácia, komunikácia, to je to čo vzťah niekedy potrebuje. Viem, bojíme sa odpovede, bojíme sa že sa potvrdia naše pochybnosti, ale je nekonečne oslobodzujúce dostať odpovede na svoje otázky. Alebo snáď chceme žiť vo vzťahu kedy nás  partner dávno opustil a my to len nevidíme? Ja, moja suseda, najlepšia priateľka, susedka od vedľa, dokonca žena ktorú som videla v autobuse, každá z nás aspoň raz nabrala v živote odvahu a postavila sa svojmu strachu, že ani tento krát to nevíde. Ale nevadí, veď ak sme za sebou nechali nevydarený vzťah, určite si v tom čase varil čaj náš budúci manžel. Hm, čo asi teraz tak robí.  (Kecám, bolí to aj tak – ženy nie sú nepriestrelné!)

Existuje vôbec šanca, že pri ďalšej šanci sa pochybnosti neukážu znova? Dokážeme vôbec rozpoznať mužov ktorý nás ovládajú a tých, ktorý nás skutočne milovali a pochybnosti sú len nevyhnutnou súčasťou života ako sa pohnúť ďalej? Milujeme vôbec my ich?